Monday, November 2, 2009

मंगेश

माझी आणि मंगेशची पहिली भेट झाली ती January 2000 मध्ये, लिंगाणाच्या माथ्यावर. मंगेशचे fan following जबरदस्त ! मंगेशपण climb मध्ये जॉईन होणार आहे असे मी 10/15 दिवस ऐकत होतो, त्याच्याबद्दलचे किस्से ऐकत होतो आणि ते ऐकून मनात उत्सुकता होती कि कोण हा मंगेश ? त्याच्याशी भेट झाल्यावर खात्री पटली कि हा माणूस चर्चा करण्यासारखाच आहे. ट्रेकला वातावरण हलके -फुलके ठेवण्यात , फालतू jokes मारण्यात, काहीतरी भयंकर कोडी घालण्यात , रेडीओवरच्या जाहिराती (जश्याच्या -तश्या ) ऐकवण्यात , काहीतरी वेडेवाकडे शारीरिक प्रकार करण्यात , विचित्र नाचण्यात, मंगेशचा हात कोणी धरू शकत नाही . त्याच्या ह्या अशा चाळ्यांमुळे लोकांमध्ये त्याचे 1st impression काय होत असे याचा एक किस्सा . समीर सागवेकरची मंगेशशी ट्रेक मध्ये पहिल्यांदा ओळख झाली . पुण्यात आल्यावर , समीर पहिल्यांदा सहज मंगेशला भेटायला मंगेशच्या ऑफिस मध्ये गेला आणि तिथे त्याचा अवतार पाहून थक्क झाला . समीर मला म्हणाला “अरे , मंगेश एकदम मोठी हस्ती आहे यार , ऑफिस मध्ये मोठे स्वतंत्र कॅबीन आहे , हाताखाली काम करायला team वगैरे . मंगेशचे ट्रेक मधील चाळे आणि कार्टूनगिरी पाहून कधी वाटले नाही कि तो एवढ्या मोठ्या हुद्द्यावर काम करत असेल .”




ट्रेकमध्ये कोणी घाबरले , एखादी गोष्ट जमत नाही म्हणाले कि मंगेशचे ठरलेले वाक्य असायचे – “काळजी करू नकोस , तुला फुलासारखे घेऊन जाईन .” त्याप्रमाणेच तो करायचा , अशाने त्याने बऱ्याचजणांना motivate / inspire केले . एखादा अवघड टप्पा , rock patch किंवा climb आपण फ़क़्त मंगेशमुळे पार करू / चढू शकलो असे सांगणारे बरेचजण निघतील . त्या बरेच जणांचे ट्रेक पुढेही चालू राहण्याचे श्रेय मंगेशला आहे .

माझ्या वडिलांचा मृत्यू झाला तेव्हा मी रांगणा किल्ल्यापाशी होतो . मला लगेच ठाण्याला परत येणे क्रमप्राप्त होते ….मी मंगेशला फोने केला , मंगेशने तत्काळ “मी कोल्हापूरला येतो ” असे मला सांगितले . मी गाडी -रस्त्यापर्यंत पोहोचून , बसने कोल्हापूरला पोहोचण्याच्या आत , मंगेश कोल्हापूरला पोहोचला होता आणि त्याने मला निव्वळ अडीच तासात कोल्हापूरहून पुण्याला आणले , तेही रात्री 11.30 ला निघून . पुढे किरण /महेश बरोबर ठाण्याला आलो . मदत करण्यामध्ये मग ती आर्थिक असली तरी , मंगेश त्यात मागे -पुढे पाहत नसे . किंबहुना ‘नाही ’ म्हणणे त्याला जमत नसे .

मंगेशचा fitness अफाट होता . लो-भी , आहुपे -भीमाशंकर , भैरवगड -घनचक्कर -रतनगड -सांदण , देह्ने -रतनगड -देह्ने , असे Cross-Country ट्रेक्स कमीतकमी वेळात करणे आणि ट्रेक पूर्ण करून जेवण बनवणे किंवा गाडी चालवत पुण्याला घरी जाणे असले अचाट प्रकार तोच करू जाणे . खडा - पारशी , लिंगाणा , Duke’s Nose, कात्राबाई , तेल बैला (all 3 walls), पहिने नवरी असे बरेच कठीण climbs हि त्याने केले . “बाण ” climb करायचे त्याचे स्वप्न मात्र अपूर्ण राहिले . हातावर चालणे , कमान टाकणे , स्वत:च्या हाताची घडी करून त्यातून स्वत: उडी मारणे , असे आचरट पण शारीरिक क्षमतेचे कस पाहणारे प्रकार तो लीलया करायचा .

या सगळ्याचा अर्थ तो Perfect होता असेही नाही . तो कमालीचा हट्टी होता , भिडस्त होता . चूक ला तोंडावर चूक म्हणण्यास तो तयार नसे . माझे आणि त्याचे chat वर बऱ्याचवेळा वाजले आहे …..पण ते तेवढ्यापुरतेच , त्याचे पर्यावसन आम्ही कधीही कायमच्या भांडणात होऊ दिले नाही . आमचे नाते आहे हे आम्हाला खूप उशिरा कळले. नात्यापेक्षा , मैत्री जास्त घट्ट होती इतकी कि त्याने Marathon पूर्ण केली म्हणून मी त्याला भरपेट मासे आणि कोंबडी खायला घातली .

तो बऱ्याच संस्थांशी निगडीत होता , पण त्याचे चक्रमवर मनापासून प्रेम होते . आमच्यातील वादाचा हा हि एक विषय असे . मी त्याला म्हणायचो कि तुझ्या क्षमतेचा एकही जण चक्रम मध्ये नाही मग तू चक्रम बरोबरच Himalayan Expeditions करण्याचा अट्टाहास का करतोस ? तुला चक्रमच्या expeditions मध्ये हवा तसा back-up / support मिळणे मुश्कील आहे, Don’t you think you are wasting your energy, time & Money here ? याला त्याचे उत्तर, त्याच्याच शब्दात सांगायचे तर असे होते -

Mangesh: Sadhya mazi capacity far superior ahe - I agree
Mangesh: me swataha aarohak barobar 10 expd karu shaklo asto

ani you can ask shamangi te dur varshi mala phone kartat ye mhanoon - i would have liked to do Shivling, but i do it with chakram every year in spite of fact that mazya capacity che ithe kuni nahi
Mangesh: do you think chakram vachun lokanche kiwan lokan vachun chakram che adte
me: nahi
Mangesh: tari chakram barobar lok yetat ani dusri kade jaat nahit hyat sagle ale
Mangesh: people have some relations internally built

From : Mangesh1 mangeshgdeshpande@gmail.com
To : mahajan.rajendra@gmail.com
date : Fri, Feb 27, 2009 at 1:15 PM


वेगाचे जबरदस्त आकर्षण मंगेशला होते . गाडीत त्याच्या बाजूला बसलेला माणूस झोपणार नाही याची पुरेपूर काळजी त्याच्या गाडीचा वेग घेत असे . US मध्ये असताना त्याने 1500/2000 cc bikes चालवण्याचा course केला आणि त्याचे प्रात्यक्षिक मला ठाण्याच्या रस्त्यावर , माझ्या 100 cc बाइकवर, मला मागे बसवून , माझी फाxxxxx असताना , दाखवले .

सर्व गोष्टींमध्ये पुढे राहण्याबाबत मंगेश नेहमी जागरूक होता . तो अभ्यासात पुढे होता - Indian Institute of Science, Bangalore या नामांकित संस्थेमधून त्याने post-graduation केले . पुण्याहून मुंबईला येताना तो सगळ्यांना मागे टाकत एक तास चाळीस मिनिटात वगैरे मुलुंडला पोहोचायचा. ट्रेक मधेही मागची आघाडी आम्हा कोणावर तरी सोपवून तो सर्वात पुढे असायचा . आमच्यामध्ये Marathon धावून , पूर्ण करणाराही तोच पहिला . चक्रमचि हिमालयातील पहिली यशस्वी मोहीम (Chamser – Lumser Kangri) त्याच्याच नेतृत्वाखाली झाली आणि शिखरावर पोहोचणारा तोच पहिला .

परलोकी जाण्यामधेही आम्हा सर्वाना मागे टाकून , त्यानेच पहिला नंबर लावला .

- राजन महाजन


टीप :-
Oct 2009 मध्ये मंगेश देशपांडे आणि सेकर सदाशिवन यांचा Mt. Tingchenkhang हे शिखर सर करून खाली उतरत असताना अपघाती मृत्यू झाला . मंगेशला श्रद्धांजलीपर हे लेख -पुष्प अर्पण .

16 comments:

  1. saala.....jyam miss karen mangesh la......
    he was the one behind me everytime I learned, did, accomplished in outdoors. my first trek, my first climb, my first expedition....sagalyala to gheun gela hota... jabadast support ani motivation asaycha tyacha....
    "Arre karu aapan..." hech aikun me baryach goshti karu shakalo....We even chalked out lot of plans for next few years..... some of them are expedition in africa for mt kilimanjaro, team participation in mumbai marathon, baan climbing...
    Maza Machhindra cha climb lead kartana fall zala hota... me beshudhha houn latkat hoto last patch var... dole ughdale tevha toch hota bajula.... rescue karata alela...... and now when he needed help on the face of tinchen Kang, there was no one.... I never felt so miserable in my life....

    asa watat, ki kahitari chamtkaar vhava, ghadyalache kaate maage firavet ani parat yava mangesh....

    ReplyDelete
  2. Maza problem ahe ki me radu shakat nahi....pan pratyek lihilelya shabdabarobar, manatlya manat ek ek ashru baher padat hota. Manasokta radun zalyane ata jara halake vatatey.

    ReplyDelete
  3. Rajan, you know why i joined Chakram ?? Only because of Mangesh. We met long back in 2002 when he was doing his Advance & I was doing my Basic Mountaineering in NIM. He was there with Nilesh Pitale.

    Since last 2 years he was calling me for each & every Climbing event. This was the only Reason for me to start Climbing again.

    Ak Great Climber, A great Maanus haravala yach jast dukkha ahe

    ReplyDelete
  4. स्वता:ला आरश्यात बघून मालाच कधी वाटल नव्हत की मी कठीण Treks कधी आयुश्यात करीन म्हणून. तू लिहील्या प्रमाणे "एखादा अवघड टप्पा , rock patch किंवा climb आपण फ़क़्त मंगेशमुळे पार करू / चढू शकलो असे सांगणारे बरेचजण निघतील . त्या बरेच जणांचे ट्रेक पुढेही चालू राहण्याचे श्रेय मंगेशला आहे".
    मी आज जे काही trekkin, climbing केले त्याचे खरच सगळ credit मंगेशलाच आहे.

    मी rock climbing ची सुर्वात पण मंगेशच्या विश्वासामुळेच आणि त्याच्या नेत्रुत्वा खालीच केले.महालक्ष्मी चा कडा climb करून आल्यावर मंगेश मला म्हणाला,"त्तू climbing techniques वापरून climbing करतेस कारण तुझ्या उंची कमी आहे.आम्ही खूपदा आमच्या height चा फ़ायदा घेऊन चढतो". माला प्रोत्साहन देण्यासाठी तो हे म्हणाला असला तरी त्याच्या सरख्या कडून अशी compliments मिळणे हेच खर माझासाठी मोठ्ठ certificate आहे.

    माला एकदा self test करण्यासाठी Lobhi करायची मी त्याच्याजवळ ईच्छा व्यक्त केली होती. आणि तो मला lobhi साठी सुद्धा हो म्हणाला होता. माला आज lobhi साठी कुणी हो म्हणॆल अस मला वाटत नाही, पण एकदा मी तो ट्रेक करीनच करण मी खूप treks मंगेशच्या विश्वासामुळे केले आहेत आणि आता हा trek पण एकदा करीनच!

    ReplyDelete
  5. After reading, I just felt like crying too much...Mangesh was just my idle a role model...aayushyat climbing yava tar tyachya sarkha, he was a benchmark..tyane sangitlya pramane I am planning to do Basic too...

    Amhi ya expedtion nantar Bhatoba la janar hoto and all tht I recollect and just feel frustrated...Vishwas thevavasa vatat nahi ki to...

    Majha Mangesh barobar far kami vel gela...just last year and still always felt close to him..kiti hi kathin trek aso Mangesh aahe ya vishwasne to nakki yashasvi purna honar he nehmi manat hota...tyachyavar mala svatah peksha jasti vishwas hota....I will dearly miss him always...

    Rajan>> Thanx for writing this...I was planning to write but whenever I begun my courage gave up and I just could not get over his memories..Instead I ended up always seeing his Picassa gallery and recollecting the treasured moments...

    ReplyDelete
  6. Memories are long gone by. Met Mangesh on 2 treks and the bonding was superb, infact I joined treks from Chakram because of him only. A fitting tribute to a great climber/trekker and above all an amazing personality. Hats off.

    ReplyDelete
  7. I never thought I wud cry for smone who is not so close to me as a friend bt for Mangesh I did... I have done only a couple of treks with him bt with his amazing charm and magnetic personality made me feel he is a good frd... Toshan (my husband) goes for treks/climbing more than I do now.. When Mangesh used to be leader I used to call him and ask is it ok if Toshan wants to join the climbing? If he wud say yes I wud tell Toshan to go blindly.... Now life will not be the same without him... We all will miss u Mangesh :(

    ReplyDelete
  8. reading .........
    ....with 'sooonna' mind.!
    ........ajunahi ..
    .......can't believing!!
    ........
    ...........
    ............

    ReplyDelete
  9. खरं म्हणजे मंगेश बद्दल जितकं लिहू, बोलू तितकं कमीच आहे. गेल्या ३ वर्षांत माझी ट्रेकिंग हि activity काही वैयक्तिक कारणांमुळे थोडी कमी झाली होती, त्यामुळे मंगेश बरोबर फार ट्रेक्स होऊ शकले नव्हते. परंतु, त्या आधी मंगेश बरोबर अनेक ट्रेक्स करण्याचं भाग्य मला लाभलं.

    कुणीतरी असं लिहून ठेवलंय की जीवनात "तेजस्विता, तपस्वीता आणि तत्परता" हे तीन "त"कार यशस्वी होण्यासाठी फार महत्वाचे आहेत. मला असं वाटतं कि हे तीन "त"कार मंगेश च्या नसानसांत अगदी शिगोशिग भरलेले होते.

    मंगेशच्या गिर्यारोहणात एक विलक्षण तेज होतं.....आणि ते तेज तो त्याच्या नकळत ट्रेक मधल्या सर्वांवर शिंपडत असे....ते तेज त्याच्या अचाट शारीरिक क्षमतेचं तर होतंच, पण त्याशिवाय सकारात्मक दृष्टिकोनाच आणि आपल्यापेक्षा कमी क्षमतेच्या लोकांना देखील बरोबर घेऊन जिंकायच्या त्याच्या प्रचंड उर्मीच होतं. तेजस्विते मधला "त" मी अशाप्रकारे मंगेश मध्ये पाहिला.

    गिर्यारोहण क्षेत्रातली त्याची वैयक्तिक आणि चक्रम हायकर्स ची स्वप्नं पूर्णत्वास नेण्यासाठी तो सदैव एखाद्या तपस्व्याप्रमाणे झटत राहिला. अलंग-मदन-कुलंग वरचं सह्यांकन यशस्वी करण्यामागे त्याच्या या तपस्वितेच श्रेय खूप मोठं आहे.

    आणि तत्परता.....राजन नि म्हटल्याप्रमाणे कुठल्याही प्रकारची मदत, मग ती डोंगरातली शारीरिक असो, किंवा आर्थिक, मानसिक असो, मंगेश त्यासाठी सदैव तत्पर असे. राजन ला त्याने कोल्हापूर हून पुण्यापर्यंत जे आणलेलं, ते या तत्परते cha प्रतीकच होतं.

    ....असा हा तेजस्वी, तपस्वी आणि तत्पर असा गिर्यारोहक साहजिकच हिमालयासारख्या उत्तुंग पर्वतास प्रिय असणारच...म्हणून हिमालयानं त्याला कायमचा आपल्या कुशीत ठेऊन घेतला असावा, असा मानण्याशिवाय आपल्यासारख्यांच्या हातात दुसरं काही नाही......!!

    May his soul rest in mountains till eternity....!!

    सौरभ जोशी

    ReplyDelete
  10. I had very good interaction with Mangesh , not on any trek but over phone or in person.
    He had called me many times after I decided to attempt 'Shitidhar' to offer moral support.
    Rather he was much sure than me , about my success of the expedition. The same he did when we met just for 5 minutes on the practice trek to Bhimashankar. As a return I talked to him from Shitidhar summit and informed about the success. He congratulated me & was very much happy , even I could know over the phone itself.

    The local administrative works of Tinchenkhang expedition were taken care by me and hence we had good dialog many times about their practice , technicalities of the peak ,about team etc. He had called me 2-3 times enroute travelling for expedition also.
    The last call was from Tsokha on 12th Oct , around 8 PM .( Probably amongst the last few telephone calls of his life )
    After general talks he told me , "we are proceeding to mountain tomorrow and hence forth there will not be any communication. After summit , somebody would be coming ahead to inform you on phone about the status......"
    The things happened correctly as he said but in absolutely unwanted, unexpected way...
    I would be keen to listen the same voice again but ......

    ReplyDelete
  11. Anakai Tankai chya trek var mazi aani Mangesh chi olakh zali, Manmad station var Sharang ne olakh karun dili. Hadbi-chi shendi ha maza pahila prayatna hota. To vishesh safal zala nahi, tyanantar, Mangesh mule mi climbing chalu thevla, aani tyachyachmule, tyachyachbarobar, Dhodap, Tailbaila-dhamaka, Kalkarai la gelo.
    Tyane mala punyala climbing practice karayla bolavle hota!!
    Even, Kalkarai trek la, aamhi mandiraat jaatana, to 'Sada' la mhanala hota ki "paise transfer kar, mala expedition cha reservation karaychay", aani aamhala mhanala "yetay ka?, ya velechi mohim soppi aahe".

    Rajan mhanalyapramane, tyacha car driving mi anubhavla aahe, n it was awesome experience.

    Kharach, ajunahi, madhech kadhitari asa vatta, ki ghadla te swapna hota aani aata te sampel, pan......

    ReplyDelete
  12. "Are he apan karu ki!" "soppa aahe tu pan karshil!" "chabukk!!" he mangesh-special shabda ata parat kadhich aikayla milnar nahit...

    Shitt!!!! Ajunahi vishawas basat nahiye mangesh gelay........mangesh deshpande he ek veglach rasayan hota.....always full of energy...anekansathi to role model hota ani chakram sathi asset....

    Gelya 10-12 varshat mi anek trek kele mangesh barobar.... Mag te Sahyankan aso Lonavla-bhimashankar aso ki waterfall rappelling...tyacha asna khup confidence deun jaycha....tyacha fitness, tyachi skills, tyacha road-sense saglach bhannat hota...

    Mumbai-marathon, expeditions, avghad climbs lilaya pelnara mangesh mazya saha anek trekkers na inspiration det rahil he nakki!!!

    ReplyDelete
  13. Controlled myself but could not stop crying when read the contents written by Rajan. We did number of treks with Mangesh, ani sagalesh agadi ayushyabhar lakshat rahanare. Sagalyach trek madhe tyacha jevanacha plan ekdam zakas asayacha. Camp site la pohochalyavar jevan karayala pan toch lead karayacha. Mala ajunahi athawate aahe, Mudagad-Gagangad-Shivgad-Dajipur trek la tyane Misal-pav cha bet kela hota ani to itka zakas zala hota ki...to trek athavala ki pratyek misal pav khatana amhata tya trek chi athavan vhayachi. Mala ajunahi athavate ki tyachya bahutek trek la Amras tin asyachach.
    Salute to Mangesh. Tuzya chirantan athavani amachya kayam smaranat rahatil.

    ReplyDelete
  14. i dont know i should even write about managesh. Being from Chandravijay i know mangesh right from his marriage with shamangi tai. like others i did not go to any expeditions or climbing with him. But those tired drives back home after the trek(with he absolutely fresh), his craze for sachin tendulkar, his love for rama.. i have seen this side of mangesh.
    i still get a shell-shocked felling at just 1000 k.m away from his home....
    ... salute to his motto and determination of "live life king size"

    ReplyDelete
  15. I still remember my first expedition with Chakram on the Saifee Peak in Himalayas.
    We pitched our tent at camp 1, which was on the last of flat grounds, from there the steep ascent starts, which we were to do next day. However, because of bad weather we were stuck at the camp for next 3 days. The heavy snowfall of least 2-3 feet in a day continued, so at after waiting for the weather to clear for 3 days, we decided to come back.
    Now, given the bad weather and heavy snowfall, even coming back was not easy. The snowfall continued unrelentingly.
    While descending, due to the soft snow I was going in till my knees; my short height wasn’t helping the matter either. Mangesh was in front of me and all the time he was making steps for me to step in. That day I came down safely because of the support and confidence from Mangesh, which he was unselfishly tendering with each step

    Many of co-trekkers will vouch for his helping nature and large heartedness.
    Hats off to Mangesh, may his soul rest in peace.

    ReplyDelete